Báseň Vyprážaný syr – a čo ste mali na Hviezdoslavovom Kubíne vy?

Vyprážaný syr

Ústrojenstvo tráviace už na vedomie dáva,
že je tu čas obeda, trikrát hurá, sláva!
Do študentskej jedálne vpálim ani strela,
ale čo to pri okienku? Dáka guma biela.

Kuchárka mi na tanierik šarmom už jej vlastným,
kydne lajno zemiakové aj so syrom mastným.
Nesúc pokrm k igelitom prestretému stolu,
pozerám, že s vidličkou som opäť raz mal smolu.

Civiac na tri pahýliky, čo skrivil zub času,
registrujem na nich zbytky týždenného kvasu.
Moja schránka telesná už k jedlu rázne velí,
nuž s rozmachom uštedrujem syru úder smelý.

Vidlička sa snaží bodnúť do tej čudnej hmoty,
úder mocný ohýba už beztak chabé hroty.
Zemiaková žltá kaša svorne držiac s bratom,
predvídavo uhýba sa mojim umným chvatom.

Skúšam rôzne polohy, predklony aj drepy,
nakoniec sa na môj príbor predsa niečo lepí.
Čudný výjav prerušil však skvelý pocit blaha –
od taniera k vidličke sa čosi biele ťahá.

Etiketa neučí nás cvikom tohto druhu,
nuž sa skúšam trhom zbaviť syrového pruhu.
Mrštná hmota vystihla však pohyb v mojom boku,
vzdušnou čiarou dorazila k susedovmu oku.

Znechutený vlastnosťami v tejto divnej strave,
po pár hltoch vyberám si známe okno pravé.
Podávajúc zbytky jedla tete z druhej strany,
Pozorujem, že zas na mňa nejak divne gáni.

Ale čo už, veď nevadí, ak to nezjem teraz,
suroviny ešte iste poslúžia nám neraz.
A ak ma aj nabudúce od nechuti strasie,
bez problémov zbytky jedla domáca zver spasie.

 

Autora neviem a najväčší problém tejto básne bolo, že sa ťažko recitovala bez uchechtávania :-)